2.Svetova vojna

Tiger

N A Ú V O D

Existujú názvy niektorých zbraní, ktoré pozná každý, bez ohľadu na vek a oblasť záujmov. Patria medzi ne slávne názvy ako Spitfire, Zero, Mustang, Stuka, alebo Tiger.
Tiger sa nestal známym kvôli použitiu najnovších technológií ani geniálnej konštrukcii ani niečomu podobnému. Bol to tank s enormne silným pancierovaním a mimoriadne efektívnym kanónom. To boli jeho jediné atribúty, ktoré dokázal najlepšie využiť Hauptsturmfűhrer SS MichaelWittmann, ktorý tiež prispel k sláve Panzerkampfwagenu VI . Takmer tri roky bol najviac obávaným a najmenej ohroziteľným tankom sveta. Ohrozený sa stal až na sklonku vojny tankami IS-2 a M26. Je to tank so zložitou históriou, s mnohými modifikáciami a odnožami a s neuveriteľnými výsledkami.

H I S T Ó R I A

Počiatky tanku Tiger teoreticky siahajú až do roku 1937, kedy firma HenschelundSohn dostala za úlohu vyvinúť tank s hmotnosťou 30-33 ton, ktorý by nahradil Panzer IV, ktorý sa len dostal do výroby. Výsledkom bol jeden prototyp Durchbruchswagen 1(prielomové vozidlo). 

D u r c h b r u c h s w a g e n   1

Išlo o podvozok bez veže alebo nadstavby, pretože prototyp mal slúžiť na overenie jazdných vlastností. Podvozok bol riešený dosť zaujímavo. Najviac zaujme hnacie koleso, na ktorého obvode sa nenachádzalo ozubenie. Funkciu ozubenia nahradili hrany, pretože hnacie koleso malo tvar deväťuholníka. Prvá a posledná náprava bola odpružená. Na každej strane sa nachádzalo päť dvojitých pojazdových kolies a tri napínacie kladky s gumovou bandážou, ktorá bola aj na všetkých pojazdových kolesách. S vežou by tank dosahoval hmotnosť 30 ton a veža by bola z tanku PzKpfw IV. Hlavnú výzbroj mal teda tvoriť kanón KwK 37 L/24 ráže 75 mm. Motor bol značky Maybach s výkonom 280 koní.

D u r c h b r u c h s w a g e n   2

DW2 sa od prototypu DW1 líšil iba v detailoch. Pribudli oválne pracovné prístupy na boku korby a guľomet na prednej časti korby. Starú prevodovku nahradila nová ZW38. Veža nebola nikdy nainštalovaná a takisto vznikol iba jeden prototyp.

V K   6 5 0 1  

Spolu s prácami na DW2 začal Heschel projekt 65 tonového monštra, ktoré sa však často neuvádza vo vývojovej listine Tigra. Pravdepodobne vychádzal z predvojnového Neubaufahrzeugu. Práce na tomto projekte boli zastavené a sústredili sa na ďalší. 

V K   3 0 0 1   ( P )

V roku 1941 dostal za úlohu vyvinúť nový ťažký tank s rovnakými parametrami ako predchádzajúce projekty, ale s modernejšou koncepciou s označením VK 3001 (Vollkettenkraftfahzeug). Henschlovými konkurentmi sa stali firmy Daimler-Benz, Porsche a Man. Podvozok bol dosť jednoduchý. Tvorilo ho šesť zdvojených pojazdových kolies v jednom rade, dve napínacie kladky, hnacie a napínacie koleso. Porscheho benzínoelektrický motor tvoril motor Porsche 100 s výkonom 210 koní a dva generátory a elektrické motory Siemens. Dôvodom toho, že Porsche v konkurenčnej súťaži vždy prehral, bolo okrem iného to, že takýto zložitý systém nemohol byť prakticky nikdy použitý. Porsche si ho však presadzoval až do konca vojny.

V K   3 0 0 1   ( H )

Henschel využil svoje skúsenosti s projektov DW1 a DW2. Na pohon použil radový šesťválec. Boli vyrobené štyri prototypy, ktoré sa používali na skúšky pluhov na vyorávanie mín, zákopov atď. Dva prototypy boli osadené výkonným protitankovým kanónom. Niesli označenie 12,8 cm Selbstfahrlafete L/61 (Pz. SfL. V).

V K   3 6 0 1   ( H )

Ďalším krokom k výstavbe ťažkého tanku bol v roku 1942 nový program, ktorý dostala firma HenschelundSohn. Vežu mala na starosti firma Krupp. Tank mal mať hrúbku čelného panciera 100 mm, bočného 60-80 mm! Mal byť vyzbrojený úplne novým kanónom 725, no kvôli nedostatku surovín, najmä volfrámu sa od tejto zbrane upustilo a projekt bol znovu prehodnotený a nahradený novým. Bolo vyrobených šesť prototypov z ktorých vznikli zväčša Bergetigre. Podvozok bol zaujímavo riešený, pretože zmizli napínacie kladky. Systém výroby sa tak zjednodušil. Vnútorné pojazdové kolesá zapadali medzi vonkajšie. To sa neskôr ukázalo ako chyba, pretože sneh a blato medzi týmito kolesami vedeli natoľko zamrznúť, že vozidlo sa ani nepohlo. VK 3601 (H) je priamym predchodcom Henschlovho Tigra.   

V K 4 5 0 1   ( P )   „ L e o p a r d “

Práce na tomto stroji rozbehla firma Porsche ešte v roku 1941. Tank mal dosahovať hmotnosť 45 ton, čelný pancier mal mať hrúbku 100 mm a boky už 80 mm. Výzbroj mal tvoriť kanón ráže 75 mm alebo 88 mm. Podvozok bol tiež bez napínacích kladiek a tvorilo ho šesť zdvojených pojazdových kolies, jedno hnacie a jedno napínacie. Motor bol opäť benzínoelektrický s výkonom 640 koní. Tanku umožňoval rýchlosť 35 km/h. Na korbe bola v prednej časti umiestnená veža firmy Krupp s kanónom ráže 88 mm , o ktorom bude ešte reč. Jediné v čom bol „Porscheho Tiger“ lepší ako Henschelov bola maximálna rýchlosť, ktorú mal však na papieri menšiu. Bolo vyrobených asi šesť prototypov a niektoré sa dočkali aj nasadenia. Porsche bol o svojej výhre presvedčený , a preto ešte predtým ako sa oba stroje ukázali Hitlerovi a porovnali svoje technické výkony, začal výrobu. Výsledkom toho bolo 90 podvozkov, o ktoré nemal nikto záujem. Nainštaloval na ne 88 mm kanóny a tak vznikol Ferdinand a po pridaní guľometu Elefant.

V K   4 5 0 1   ( H ) 

Henschelov projekt bol oveľa úspešnejší. Išlo takmer o taký istý podvozok ako u VK 3601 (H), ibaže bol rozšírený, čo si vyžadovala veža, ktorá niesla 88 mm kanón. Uvažovalo sa aj o inštalovaní veže s kanónom 7,5 cm L/70, ale výsledkom bola iba jedna nedokončená maketa. Ako som už spomínal, víťazom sa stal Tiger z dielní Henschel , pričom hlavným konštruktérom bol Dr.-Ing.habil.ErwinAders (dožil sa úctyhodných 93 rokov).

prototyp s kanónom 7,5 cm L/70

S d K f z   1 8 1   P z K p f w  V I   A u s f . H 1   ( E )   „ T i g e r “

Podvozok tanku Tiger bol, aj keď to pri bežnom pohľade nebolo vidieť, veľmi zložitý. Najlepšie to je vidieť na obrázku dole. Na každej strane sa nachádzalo osem náprav pojazdových kolies a na každej bolo jedno jednoduché a jedno zdvojené koleso. To umožňovalo skrátiť dĺžku tanku, pričom sa merný tlak na pôdu udržal na znesiteľnej úrovni. Ďalej sa na každej strane nachádzalo jedno hnacie a jedno napínacie koleso. Pojazdové kolesá boli dostatočne veľké, aby sa mohli odstrániť napínacie kladky. Veľkou nevýhodou tohto riešenia bolo, že blato a sneh medzi kolesami vedeli cez noc natoľko zamrznúť, že vozidlo sa ráno ani nepohlo. To sovietske vojská čoskoro odhalili a vedeli toho riadne využiť. Ďalšou zaujímavosťou podvozku sú jeho pásy. Tie boli kvôli spomínanému tlaku natoľko široké, že na prepravu vlakom sa museli inštalovať užšie a vonkajšie kolesá sa museli demontovať. Na obrázku dole je dobre vidieť 40 centimetrový rozdiel medzi normálnymi a prepravnými pásmi

Pohonnú jednotku tvoril dvanásť valcový motor Maybach HL 210 P45 so sklonom valcov 60° a obsahom 21 353 cm³ s výkonom 650 koní a neskôr bol nahradený výkonnejším motorom Maybach HL 210 P45 s výkonom 700 koní. Ak sa vám zdá, že ten istý motor mal aj Panther, nemýlite sa. Tento motor dostal dokonca aj Königstiger. Tanku Panther umožňoval nadmerné pohybové možnosti a maximálnu rýchlosť, tak u 56 tonového tanku Tiger už nestačil. Tiger bol známy svojou schopnosťou „zostať trčať na mieste práve vtedy, keď bolo najviac potrebné vyraziť dopredu“. Podmotorizovanosť tanku Tiger sa odrážala aj na jeho spotrebe, korá už bola značne vysoká aj pri oveľa ľahšom tanku Panther. Tiger „zhltol“ pri pohybe po ceste 535 l/100 km a pri pohybe v teréne neuveriteľných 935 litrov! Kapacita jeho nádrží mu umožňovala pri tejto spotrebe prejsť 100 kilometrov po ceste a 60 kilometrov v teréne. Prevodovka bola taktiež značky Maybach, typ OLVAR OG 401216. Mala osem stupňov pre pohyb dopredu a štyri pre pohyb dozadu. Takmer 56 tonový tank dosahoval na ceste rýchlosť 45,5 km/h, čo bol veľmi slušný výkon. Samotné riadenie tanku bolo na nemecké štandardy dosť zaujímavo riešené. Tank sa totiž na rozdiel od väčšiny nemeckej techniky riadil volantom, pričom bola možnosť riadiť ho aj pákami, pretože tiež patrili k výbave. Toto riešenie sa ukázalo ako správne pretože šoféri si ho pochvalovali ako veľmi pohodlné. Motor bol chladený vodou, ktorej bolo v chladičoch 70 litrov. Studený vzduch sa do motora privádzal štyrmi ventilátormi a teplý odchádzal ventilačnými otvormi. Tigre v Afrike boli vybavené aj filtračným zariadením Feifel na pravej zadnej strane korby pri pohľade zozadu.     

Pancierovanie sa skladalo s pozváraných plátov panciera, pričom väčšinou tvorili pravý uhol. Predná časť korby, nadstavby a veže mala hrúbku 100 mm, ostatné strany kostry 60 mm, nadstavby 80 mm. Vrchnú časť trupu tvorili 25 mm pláty zapustené a zvarené do korby. Veža bola vytvorená z jedného kusu 82 mm hrubého panciera, ktorý bol zohnutý do tvaru konskej podkovy. V prednej časti veže sa ešte nachádzal kryt kanónu s hrúbkou 100 mm.

Hlavnú výzbroj tanku Tiger tvoril preslávený 88 milimetrový kanón KwK 36 L/56, ktorému sa neubránil žiadny spojenecký alebo sovietsky tank a väčšinu protivníkov ničil na takú vzdialenosť, na akú ich kanóny nemohli viesť účinnú paľbu. Kanón sa mohol samostatne pohybovať v rozmedzí -6,5° až + 17°. Nieslo sa pre neho 92 nábojov štyroch druhov. Protipancierový PzGr 39, podkaliberný protipancierovýPzGr 40, Hohlhadunsgranate a Sprenggranate1/4,5, čo bol trieštivotrhavý náboj na živú silu. PzGr 39 mal hmotnosť 10 kg a kanón ním bol schopný na vzdialenosť 500 metrov prebiť pancier hrubý 111 mm a na vzdialenosť 2000  metrov pancier hrubý 84 mm. S PzGr 40 kanón prebil pancier hrubý 156 mm na vzdialenosť 500 metrov a pancier hrubý 110 mm až na vzdialenosť 2000 metrov. Hohlhadunsgranate prebíjal na vzdialenosť 2000 metrov 90mm panciera. Tieto parametre platia pri kolmom pancieri. 

Súčasťou výzbroje boli aj dva guľomety MG 34, pre ktoré sa nieslo 4800 kusov munície kalibru 7,92 mm. Jeden bol spriahnutý s kanónom a druhý bol pri pohľade spredu naľavo od priezoru vodiča v strieľni typu Kugelblende.

Keď západní spojenci videli po prvýkrát fotografiu tanku Tiger, tak jej posádku odhadovali asi na 20 mužov! V skutočnosti posádku tanku tiger tvorilo päť mužov. Šofér mal svoje miesto v prednej časti vozidla a napravo od neho sedel radista, pričom medzi nimi bol kanón a každý mal svoj vstupný poklop. Šofér mal výhľad na krajinu pred sebou cez periskop na poklope alebo priezormi na čelnej strane korby. Radista obsluhoval rádiostanicu Fu 5 a zároveň obsluhoval guľomet MG 34, ktorý sa nachádzal taktiež na čelnej strane korby. Veliteľ, strelec a nabíjač mali svoje pozície vo veži. Strelec sedel naľavo od kanónu a k zameriavaniu mu slúžil binokulárny zameriavač. Za strelcom sedel veliteľ, ktorý mal nad hlavou kopulu ,na ktorej vrchole bolo u pôvodnej verzie päť priezorov s nepriestrelným sklom zelenkavej farby. Nabíjač sa nachádzal napravo od kanónu. Nad jeho hlavou bol taktiež umiestnený obdĺžnikový poklop.        

S É R I O V Á   V Ý R O B A

Firma HenschelundSohn bola veľmi skúsená v oblasti ťažkého strojárstva. Zaoberala sa najmä výrobou lokomotív a prístavných žeriavov. Henschlove mali aj veľmi dobrých odborníkov, aj vybavenie na testy. Aj napriek tomu väčšina vybavenia bola od subdodávateľov. Budúce posádky Tigrov boli poslané do továrne, aby videli celý tank ešte predtým, ako bude vyhotovený. Bol to výborný nápad, pretože aby tento tank zostal operatívny, potreboval pravidelnú a rozsiahlu údržbu. Ku každému Tigrovi bola dodávaná Tigerfibel, čo je vtipne ilustrovaná príručka na údržbu, ktorá bola medzi posádkami veľmi obľúbená. Posádka mala na svoju ochranu aj samopal MP 40, s ktorým sa dalo strieľať zo striel'ní na každej strane veže. Strielňa na pravej strane veže bola už pri prvých sériových strojoch nahradená únikovým otvorom. Taktiež pri sériových tankoch pribudol odkladací box na zadnej stene veže. Výroba tankov Tiger bola náročná a drahá. Od júla 1942 do augusta 1944 sa ich vyrobilo 1354 exemplárov. Potom ju nahradila výroba tanku Königstiger. Aj napriek tomu, že výroba tankov Tiger sa pohybovala blízko plánovanej produkcie, tak takýto počet tankov nemohol výraznejšie zvrátiť vojnové udalosti. Ako príklad postačuje, že amerických tankov M 26 Pershing bolo vyrobených 1350 iba za šesť mesiacov!    

M O D I F I K Á C I E

SdKfz 181 PzKpfw VI Ausf. H 1 (H ako Henschel) bol premenovaný na SdKfz 181 PzKpfw VI Ausf. E s bojovým označením „Tiger“. Prečo E a nie A sa historici asi nikdy nedohodnú. Tiger preto, lebo bol vyrobený pre boj na východe a tiger je šelma z Ázie. Niekedy sa používa označenie Tiger I, ale je to neoficiálne povojnové označovanie. Používa sa pre lepšie odlíšenie tanku Tiger od tanku Königstiger. Pretože tanky boli v priebehu vojny rôzne upravované a vylepšované, zvyknú sa rozdeľovať podľa produkcie na skorú (prvú), strednú a neskorú (poslednú) podobne ako Jagdpanther. Vyrábalo sa viacero druhov krytov výfukov, ako tomu u nemeckej techniky bolo zvykom.

Tigre skorej produkcie sú na prvý pohľad rozpoznateľné tým, že na veži mali zadymovacie granáty Nbk 39 ráže 90 mm a na korbe niesli päť vrhačov „S“ mín. Tieto trieštivotrhavé míny boli rozmiestnené po krajoch korby a ich úlohou bolo chrániť tank pred napadnutím pechoty. Pri výstrele vyleteli „S“ míny do výšky 3-4 metrov, kde vybuchli a ich šrapnely pokryli 360° okolo tanku. Ďalej na prvých 350-tich kusoch boli inštalované filtre Feifel. Svetlá sa nachádzali navrchu prednej časti korby. Ďalšou výbavou bola sada pre hlboké brodenie. Tank sa utesnil a od motora viedla kovová rúra s veľkým priemerom pre prívod vzduchu. Táto sada bola odskúšaná a tanku umožňovala brodiť sa až do hĺbky štyroch metrov. O jej použití v boji zdroje nehovoria. Pravdepodobne táto sada použitá nebola, lebo tank sa so svojou váhou vedel zaboriť aj na normálne priechodnom teréne a nie na dne rieky.

Tigre strednej produkcie už nemali inštalované zadymovacie granáty ani „S“ míny. Zmizlo aj filtračné zariadenie Feifel, naopak na novej veliteľskej kopule pribudol ďalší guľomet. Priezory vodiča boli opatrené prídavnou vrstvou panciera a reflektory boli posádkou väčšinou presunuté nižšie na úroveň priezorov vodiča.

Tigre neskorej produkcie sa vyznačujú najmä tým, že tradičné pojazdové kolesá nahradili nové celokovové. To bolo nutné v dôsledku toho, že Nemecko trpelo nedostatkom gumy. Zase sa zmenili priezory vodiča a to tak, že už bol iba jeden takisto ako reflektor, ktorý sa nachádzal v strede medzi priezormi vodiča a guľometnou strielňou. Väčšina už niesla aj antimagnetický náter Zimmerit.

Uvažovalo sa aj o plameňometnom Tigrovi, ale nebol vyrobený ani jeden. Bolo vyrobených niekoľko Bergetigrov, ktoré mali namiesto veže iba guľomet MG 34 a na korbe mali žeriav s nosnosťou 15 ton. Tieto stroje boli používané najmä na údržbárske práce na Tigroch. Ďalšou modifikáciou bol Panzerbefehlswagen Tiger, ktorý mal dve rádiostanice. Typ SdKfz 267 jednu Fu 5 a Fu 8 a SdKfz 268 mal Fu 5 a Fu 7. Ako ostatné veliteľské tanky aj tento mal paprskovitú anténu a  stolík na rozloženie mapy.

N A S A D E N I E

Tanky Tiger neboli začleňované do stavu jednotlivých obrnených divízií ako ostatná nemecká technika, ale boli z nich vytvárané špeciálne jednotky. Boli to samostatné prápory ťažkých tankov, v nemčine schwere PanzerAbteilung (ďalej iba sPzAbt). Ich organizácia bola unikátna a časom sa menila. V rokoch 1942-1943 obsahoval jeden sPzAbt dve Kompanie. Každá Kompania mala dva tanky Tiger pri veliteľskej sekcii a štyri „Zugy“ (čaty). Zug obsahoval taktiež dva tanky Tiger a dva podporné tanky Pz III Ausf. N. Postupnou výrobou tankov Tiger boli podporné stroje nahradzované. Tak vznikla nová štruktúra v rokoch 1944-1945. Pôvodne mal sPzAbt obsahovať štyri Kompanie, ale keďže výroba nebola dostatočná, obsahoval iba tri. sPzAbt mal teda tri Tigre vo veliteľskej sekcii a tri Kompanie, z ktorých každá obsahovala dva Tigre vo velení a tri čaty po štyroch tankoch. Spolu tak mal mať sPzAbt 45 strojov. Mimo hlavnej zložky, teda ťažkých tankov, zahrňoval sPzAbt aj rotu zabezpečenia, do ktorej patrila čata ženistov, čata motocyklistov, čata protivzdušnej obrany, zdravotnícka čata a čata tankov. Čata tankov obsahovala v prvom období desať tankov Pz III alebo Pz IV a neskôr desať tankov Pz IV Ausf. H, alebo Ausf.J. Okrem roty zabezpečenia patrila pod sPzAbt aj rota technického zabezpečenia. Tá obsahovala opravárenský materiál a vyprosťovacie vozidlá, väčšinou typu Bergepanther a niekoľko Bergetigrov.

sPzAbt 510

K prvému nasadeniu tankov Tiger došlo v auguste roku 1942 pri Leningrade. Hitler trval na skúšobnej akcii priamo na bojisku. Nevyzrelé stroje boli nasadené na nevhodnom mäkkom teréne. Tigre z druhej KompaniesPzAbt 502 dorazili 29. augusta do mestečka Mža. Veliteľom bol menovaný tankista s bohatými skúsenosťami Richard Maerher. Ešte v ten deň vyrazili štyri stroje podporiť útok nemeckej pechoty. Zo štyroch sa vrátil iba tank Richard Maerhera, posádky ostatných prišli po svojich. Tanky boli zapadnuté, alebo mali technické problémy. Všetky tri stroje sa však podarilo odtiahnuť do bezpečia. Nová operácia, ktorá mala za úlohu podporiť útok 170. pešej divízie proti sovietskej 2. armáde, prebehla 22. septembra. Tie isté tanky Tiger s niekoľkými tankami Pz III vyrazili na nepriateľa. Nikto okrem Richarda Maerhera sa z predchádzajúcich skúseností nepoučil a jeho nikto neakceptoval. Jeden stroj dostal priamy zásah delostreleckého granátu, ktorý však neprerazil jeho pancierovanie! Otrasy však zastavili motor. Ženisti nahádzali do vnútra granáty, no neskôr sa im ho podarilo aj s dvoma ďalšími zapadnutými strojmi odtiahnuť. Štvrtý Tiger nebolo možné odtiahnuť, a tak ženisti z neho spravili kopu šrotu.

SchwerePanzerAbteilungov bolo sformovaných celkovo desať.

sPzAbt 501 vznikol 10. apríla 1942. Jeho veliteľom sa stal major HansGeorgLoeder. V septembri a novembri bola jednotka postupne loďami prevážaná na africký kontinent, kde mala podporovať akcie Afrika Korpsu. Do Afriky sa tak dostalo 20 tankov Tiger a 25 podporných tankov Pz III Ausf. N. Z týchto strojov boli vytvorené dve Kompanie. Prvé nasadenie sa uskutočnilo 1. a 3. decembra 1942, kedy však boli nasadené iba tri stroje s podpornými Pz III Ausf. N. Spojenci tu stratili 134 tankov. Počas operácie „Frűhlingswind“ (jarný vietor) posádka TheaAugustina dokázala zničiť nepriateľský tank na vzdialenosť 2 700 metrov a Leutnant Joshko zlikvidoval Shermana na vzdialenosť iba 100 metrov! Počas celej operácie prišli západní spojenci o 165 tankov. Keď bol sPzAbt 501 zaradený do kampfgruppe Lang, aby ovládol dôležitú križovatku Beja, schyľovalo sa k horším časom. Prvé boje pri SídíNasire zadržali nemecký postup dosť na to, aby Briti vybudovali silné obranné postavenie, tzv. „Hunt´sGap“. Tigre sa tak hrnuli do dokonalej pasce, kde na ne čakali míny, delostrelectvo, zamaskované tanky Churchill a DesertAirForce. 1. Kompanie tu stratila sedem tankov Tiger a „Hunt´sGap“ sa odvtedy nazýva „TigersGraveyard“, pohrebisko Tigrov. Nové posily prišli 17. marca z Francúzka od 1/504 pod velením majora Seidenstickera, ktorý prevzal velenie aj nad zvyškom 1/501. Vtedy bolo v Afrike len dvanásť Tigrov, ktoré zadržiavali spojenecký postup. Keď Wehrmacht v roku 1943 v Afrike kapituloval, množstvo skúsených posádok z sPzAbt 501 skončilo v táboroch v Kanade. Už v septembri však bol sPzAbt 501 nanovo sformovaný a 5. decembra bol vyslaný na východný front, kde pôsobil v oblasti Vitebska. Prvý boj na východnom fronte zažili posádky 20. decembra pri Losovke, kde dokázali za krátky čas zničiť 21 sovietskych tankov T-34/76. Po sovietskej operácii Bagration, ktorá začala 22. júna 1944, bol sPzAbt 501 pri obranných bojoch zničený. Jeho zbytky boli stiahnuté do Nemecka a bol znovu vybudovaný, ale už s tankami Königstiger.

sPzAbt 502 bol vôbec prvá jednotka vybavená tankami Tiger. Už spomínané tanky pri Leningrade boli z druhej KompaniesPzAbt 502. Jej zbytky boli nakoniec zaradené k sPzAbt 503. 1/502 bola vyslaná do oblasti Ladožského jazera, kde napríklad 12. januára 1943 posádka LeutnantaBodo von Gerdtella zničila dvanásť sovietskych tankov T-34/76. 29. januára tu padol do rúk sovietov Tiger, ktorý sa ocitol na Moskovskej výstave.

12. februára zničili tanky 1/502 pri Černiševa-Myškina dvanásť ťažkých tankov KV-1 bez jedinej straty. Nepotvrdené zdroje hovoria, že tanky Tiger z 1. KompaniesPzAbt 502 zničili v oblasti Ladožského jazera 162 nepriateľských tankov. Na jar pokračovalo budovanie 2. a 3. Kompanie. V plnej sile bol prapor nasadený až 24. júla pri Ladožskom jazere, kde narobil nepriateľovi veľké straty.

Obzvlášť sa tu preslávil Otto Carius, ktorý patrí k najväčším tankovým esám vôbec. 4. novembra 1943 hliadkoval zamaskovaný pri križovatke na ceste Neveľ-Vitebsk. Keď na horizonte spozoroval pohyb, zistil, že to čo sa k nemu blíži je dvanásť tankov T-34/76 s doprovodom pechoty. Carius počkal, kým sa tanky priblížili na neuveriteľných 60 metrov, a až potom začal paľbu. V priebehu niekoľkých minút sa ocitlo desať tankov v plameňoch a zostávajúce dva tanky sa dali na ústup. Ešte neuveriteľnejšie je, že keď sa Carius vrátil za dva dni na to isté miesto znovu zahliadol v diaľke približujúce sa tanky T-34/76. Posádka tank rýchlo zamaskovala a počkala, kým sa nepriateľ priblížil. Keď si sovietske posádky prezerali skazu, ktorá tam zostala spred dvoch dní, začal Carius páliť. Tentokrát neunikol nikto! Ďalší pozoruhodný kúsok sa podaril Feldwebelovi Kramerovi z 2/502, ktorý zo svojho tanku zostrelil trieštivotrhavým granátom sovietsky Il-2 Šturmovik.
14. januára 1944 zahájili sovieti veľkú operáciu v oblasti Leningradu. Tu sa najprv stretli len s T-26-kami, ktoré 88 milimetrové kanóny Tigrov rozoberali doslova na základné stavebné súčiastky. 23. februára oslávil prápor svoje 500.-té víťazstvo nad nepriateľom! Po mnohých ťažkých bojoch boli zvyšky sPzAbt 502 začlenené do sPzAbt 503. Nakoniec bol prápor na jar v roku 1945 znovu v Nemecku sformovaný, no tentokrát ho vyzbrojili modernými tankami Königstiger.

sPzAbt 503 vznikal od apríla 1945. V decembri bol odoslaný na východný front, kde pomáhal postupu na Kaukaze. V januári bojovali v okolí Stavropolu, kde sa im v jeden deň podarilo zničiť 18 nepriateľských tankov. Koncom januára bola do práporu začlenená 2/502 ako 3/503. Neskôr došlo k rozpustenie zdecimovanej 1. Kompanie. sPzAbt 503 sa zúčastnil aj na operácii „Zitadelle“, ktorá však nedopadla dobre a potom sa zúčastňoval na rade obranných bojov, až kým nebol koncom apríla 1944 stiahnutý do Ohrdurfu, kde jedna Kompanie získala tanky Königstiger. sPzAbt 503 zničil do začiatku septembra 1943 500 tankov, 400 diel a 8 lietadiel, pričom straty na jeho strane boli len desať tankov Tiger. Podarilo sa mu aj zneškodnenie prvého ťažkého tanku IS-2. Zostávajúce dve Kompanie sa presunuli do Francúzka zastaviť spojenecký postup. Spojenci mali takú snahu zničiť tieto Kompanie, že do 8. júna podnikli proti nim až 2100 vzletov. Po ťažkých bojoch sa zvyšky presunuli do Nemecka, kde boli taktiež prezbrojené na Königstigre.

PzAbt 504 vytvorili vo februári 1943 vo Fallingsbostele. 1. Kompanie bojovala so sPzAbt 501 v Afrike, 2. Kompanie zostala na Sicílii, kde v roku 1943 bránila nemecké postavenia po vylodení spojencov. Prápor prišiel takmer o všetky tanky a bol odvolaný do Nemecka. Novovybudovaná jednotka sa vrátila do akcie 4. júna 1944. Tentoraz viedla ťažké obranné boje v Taliansku. sPzAbt 504 bojoval až do apríla 1945, kedy bol totálne zničený.      

sPzAbt 505bol založený taktiež vo Fallingbostele koncom januára 1943. V máji boli jeho dve Kompanie vyslané na východ, kde podporovali skupinu armád Stred. Získali si tu veľký rešpekt, pretože len medzi 3. a 6. júlom zničili okrem iného 42 tankov T-34 a zúčastnila sa aj operácie „Zitadelle“. Druhá Kompanie disponovala aj čatou diaľkovo ovládaných výbušných vozidiel Goliath. sPzAbt 505 sa zúčastňoval bojov na najviac ohrozených úsekoch strednej fronty. V júni 1944 viedol prápor obranné boje po zahájení sovietskej operácie Bagration. V lete bol poslaný do Nemecka a prezbrojený na tanky Königstiger.

sPzAbt 506bol sformovaný v SantPolen v júli 1943. V septembri toho istého roku bol poslaný na východný front, kde zaznamenal radu víťazstiev. V júli 1944 bol prápor zaradený do PanzerregimentBäcke, v ktorom sa nachádzali aj stredné tanky Panther a staršie Panzer IV. Keď po neustálych bojoch počet tankov výrazne klesol, mužstvo bolo stiahnuté do Lvova, kde bolo vybavené novými tankami a zbytok neporušených bol prenesený do sPzAbt 507.     

sPzAbt 507vznikol v septembri 1943 neďaleko Viedne. Koncom marca 1944 boli jeho tri Kompanie poslané na východnú frontu, kde bojovali v rámci armád Stred. Bol nasadzovaný až do februára 1945, kedy utrpel ťažké straty a bol poslaný do Ríše a prezbrojený na nové ťažké tanky.  

sPzAbt 508bol založený 25. augusta 1943 a v roku 1944 odišiel v plnej sile do Talianska. Tu pôsobil v okolí Anzia, Pisy atď. a spôsoboval spojencom veľké straty. V roku 1945 mal sPzAbt 508 už iba 15 tankov, ktoré nakoniec doplnili stavy sPzAbt 504.

sPzAbt 509bol založený v septembri 1943 v Sennelageri a už v októbri bol presunutý na východ, kde pôsobil v rámci 1. Panzerarmee. V lete 1944 sa zúčastnil ťažkých bojov pri Opatove a po nich bol stiahnutý do Nemecka a prezbrojený na tanky Königstiger.

sPzAbt 510vznikol 6. júna 1944.Začiatkom augusta ho premiestnili do Kovna v Litve. Počas celej svojej existencie bránil oblasť tzv. Kurónska so 14. Panzerdivision. V marci 1945 bola väčšina personálu evakuovaná po mori do Nemecka a v oblasti zostala len jedna Kompanie s trinástimi Tigrami , ktorá sa bránila až do 8. mája 1945, kedy kapitulovala.

Okrem SchwerePanzerAbteilungov disponoval Wehrmacht aj inými jednotkami, ktoré boli vyzbrojené tankami Tiger. Medzi ne patrila napríklad elitná

PanzerGrenadierDivisionGrossdeutschland, pod ktorú patrila v bitke pri Kursku 13. Kompanie vyzbrojená práve týmito tankami. Od mája bol pre túto divíziu pancierových granátnikov vytvorený celý prápor vyzbrojený Tigrami s názvom III. Abteilung (schwere), ktorý sa skladal z troch Kompanie. 9. bola poskladaná z 13. Kompanie, 10. a 11. Kompanie. Divízia viedla ťažké defenzívne boje na území bývalého východného Pruska v roku 1944 a o posledný tank prišla údajne až 22. marca 1945.

Ďalšou bolaKompanieHummel, pomenovaná po svojom veliteľovi. 19. septembra 1944 bola vyslaná proti britskému výsadku v Arnheme, kam však dorazili iba dva stroje ktoré boli poškodené streľbou z PIATov. KompanieHummel potom bojovala pri Aachene a v decembri ju zaradili do sPzAbt 506.   

SchwerePanzerKompanie (FKL)316vznikla v septembri 1944 a disponovala desiatimi tankami Tiger. V marci 1945 k nej pribudlo aj päť tankov Königstiger. Pôsobila ako cvičná jednotka a na jeseň splynula s divíziou PanzerLehr.

SchwerePanzerAbteilung (FKL)301vznikol v auguste 1944 a mal tri Kompanie po desiatich tankoch Tiger, ktoré sa používali ako riadiace vozidlá pre Goliathy. Prápor bol nasadený aj v Ardenách a na západnom fronte bojoval do konca vojny. 

PanzerAbteilung „Kummersdorf“vznikol v Kummersdorfe 23. februára a bol vyzbrojený piatimi Tigrami, ktoré tu boli vyrobené. Zúčastňoval sa bojov proti Červenej armáde.

TigergruppeMeyervznikla v júli 1943 na Sicílií, kde so svojimi ôsmimi Tigrami podporovala medzi novembrom a decembrom PanzerjägerAbteilung 46. Vo februári premenovali jednotku na TigergruppeSchwebbach a zaradili ju pod LXXVI. Panzerkorps, ktorý operoval v okolí Anzia a 11. marca začlenili zbytok do sPzAbt 508.     

Okrem Wehrmachtu mala vo svojej výzbroji tanky Tiger aj elitná Waffen SS, ktorá taktiež budovala samostatné prápory ťažkých tankov. V novembri 1942 sa začalo s budovaním troch ťažkých Kompanie,  ktoré potom vytvorili jeden Panzerregiment SS. Najprv disponovala jedna Kompanie deviatimi tankami Tiger a desiatimi podpornými Panzer III Ausf. N, ale v apríli 1943 už mala 14 tankov Tiger. V máji boli Kompanie vyslané na východný front, kde sa so svojimi plukmi zúčastnili bojov v Kurskom oblúku.  

13. Kompanie SS Panzerregiment 1bojovala pod SS LeibstandardeAdolf Hitler na východnom fronte v roku 1943 a potom bola spolu s ním stiahnutá. Ďalej tankami Tiger nedisponovala. Patril k nej aj neskoršie Hauptsturmfűhrer SS Michael Wittmann, o ktorom ešte bude reč.

8. Kompanie SS Panzerregiment 2 bojovala na východnom fronte do apríla 1944, až kým nestratila všetky tanky. Potom bola poslaná na západ.

9. Kompanie SS Panzerregiment 3 bojovala do leta 1944, až kým neprišla o všetky ťažké tanky.

Schwere SS PanzerAbteilung 101bol založený 19. júla 1943 a mal tri Kompanie, z ktorých dve boli úplne nové a tretia bola zo zvyškov SS Panzerregimentu 1. Na jeseň 1943 pôsobil v rámci I. Panzerkorps SS spolu s divíziou SS LeibstandardeAdolf Hitler na východnom v fronte, odkiaľ bol na jar v roku 1945 stiahnutý do Belgicka na odpočinok. Po vylodení spojencov v Normandii operoval Schwere SS PanzerAbteilung 101 v okolí Falaise s obrovskou nepriateľskou presilou, no napriek tomu spôsobovali veľké škody. Tu sa opäť preslávil najslávnejší a najúspešnejší tankista sveta Hauptsturmfűhrer SS Michael Wittmann a azda najznámejšia sa stala jeho akcia pri VillersBocage.
Wittmann ako jediný veliteľ tanku, ktorý bol vyznamenaný Rytierskym krížom s dubovými ratolesťami a mečmi spolu so svojim strelcom BalthasaromWollom, ktorý mal Rytiersky kríž, tu 13. júna 1944 narazil na veľkú skupinu britskej obrnenej techniky, ktorá bola rozmiestnená po obidvoch stranách cesty. Wittmann sa so svojim Tigrom priblížil na vzdialenosť sto metrov a až potom začal paľbu. V priebehu pár minút sa ocitli desiatky obrnenej techniky vrátane tankov v plameňoch a stratám sa nevyhla ani prekvapená pechota. Na Wittmannov Tiger vypálili síce dva tanky Sherman Firefly, ale podarilo sa mu stratiť sa im z dohľadu. Potom sa spojil s niekoľkými tankami 2. Kompanie 101. sSSPzAbt a po doplnení munície sa vrátili späť do VillersBocage, kde zničili 25 britských tankov a obrnených vozidiel. Hauptsturmfűhrer SS Michael Wittmann zneškodnil spolu 138 nepriateľských tankov a samohybných diel, 132 protitankových diel a množstvo ďalšej techniky. Zomrel 8. 8. 1944 v boji s nepriateľskou presilou. O tom, čo napokon zničilo jeho Tigra a zabilo celú posádku sa vedú rozpory. Jeden prameň hovorí že jeho Tiger podľahol zásahu vyše 7,5 kg ťažkého náboja z tanku Sherman Firefly, druhý že ho zneškodnila pechota a tretí hovorí, že dielo skazy vykonala letecká puma.

Schwere SS PanzerAbteilung 101 bojoval proti inváznym silám až do septembra. Vtedy bol prakticky rozbitý, a preto bol stiahnutý do Nemecka a prezbrojený na nové tanky Königstigre.

Schwere SS PanzerAbteilung 102 vznikol na začiatku roka 1944 na základne Wesep. Do jeho stavu bola začlenená časť 8. Kompanie SS Panzerregiment 2. Po invázií spojencov zo západu bol transportovaný vlakom do Paríža, pričom bol jeho transport neustále napádaný spojeneckým letectvom. V júli bol prápor nasadený proti britským a kanadským obrneným jednotkám. Podstúpil ťažké boje pri Falaise, kde spôsobil nepriateľovi veľké straty, no vďaka obrovskej spojeneckej presile a kliešťom ktoré sa zvierali utrpel ťažké straty a v septembri sa ako takmer rozbitý musel Schwere SS PanzerAbteilung 102 stiahnuť do Nemecka, kde bol prezbrojený na nový druh ťažkých tankov. Do tejto doby zničil okolo 300 spojeneckých tankov a samohybných diel.  

Schwere SS PanzerAbteilung 103 bol založený začiatkom roku 1944,v októbri ukončil výcvik a svojich desať tankov Tiger posunul SchwerePanzerAbteilung (FKL)301, pričom bol prezbrojený na tanky Königstiger. S tankami Tiger nezasiahol v bojovej akcii. 

N A   Z Á V E R

Tanky Panzerkampfwagen VI „Tiger“ boli medzi posádkami veľmi obľúbené nielen vďaka pohodlnému ovládaniu, ale najmä vďaka tomu, že v ňom bolo oveľa bezpečnejšie ako vo väčšine iných tankov, ktoré sa vtedy pohybovali po Zemi. Hovorilo sa o ňom ako o zaručenej životnej poistke. Sú známe prípady kedy tanky, ktoré dostali 20 zásahov zo 76,2 mm kanóna sovietskej výroby, sa po vlastnej osi vrátili späť bez toho, aby sa posádke niečo stalo. Po príchode tanku IS-2 so 122 mm kanónom a hrubým pancierovaním však tanku Tiger „neodzvonilo“ a súboje týchto rivalov vyhrával raz jeden a raz druhý. Americké ťažké tanky M-26 Pershing sa do bojov zapojili iba málo, no sú známe prípady kedy Tiger troma ranami odstavil Pershinga, alebo Pershing dvoma do kolies Tigra. Často som spomínal, že prápor bol úplne zničený. Stávalo sa to, pretože Tigre boli nasadzované na najkritickejšie časti frontov a vždy bojovali s ohromnou nepriateľskou presilou. Panzerkampfwagen VI bol postupne nahradzovaný ešte silnejším a ešte väčším gigantom Königstigrom, no až do konca vojny zostal obávaným a neľahkým súperom.