2.Svetova vojna

Druhá svetová vojna.
 

Druhá svetová vojna je tak veľkolepé obdobie ako i smutné. Milióny ľudí prišlo o život kvôli šialenému plánu jedeného človeka.Adolf Hitler ktorého prezývali Fuhrer (vodca) bol nespokojný s niekdajšou situáciou v nemecku ktorá sa začala po podpísaní Versailskej zmluvy a začal pracovať na svojom veľkom pláne. V roku 1933 sa Hitler dostal k moci.Stál na čele svojej strany NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). Všetko sa to začalo v roku 1.9. 1939 keď Nemecko zaútočilo na Poľsko. Dva štáty ktoré sa zaviazali poskytnúť Poľsku pomoc o dva dni neskôr 3.9. 1939 vypovedali Francúzsko a Veľká Británia vojnu Nemecku.Ich pomoc bola slabá a Poľsko padlo nacistickému Nemecku a ZSSR ktoré spísalo z Nemeckom tajnú dohodu. Hitler mal plán "bleskovej vojny"Tá mala trvať najviac mesiac ale nebolo to tak. Francúzske a Anglické početné jednotky stáli pasívne u takmer nekrytých nemeckých hraníc a vyčkávali.Toto obdobie bolo nazývané tiež aj ako „divná vojna“. Koncom novembra začala „fínsko-sovietská“vojna. Aj napriek veľkej prevahe sovietskych vojsk sa vojna pretiahla až do 12.3. 1940, kedy bolo Fínsko prinútené kapitulovať. Červená armáda však utrpela ťažké straty ktoré boli väčšie ako na Fínskej strane.V apríle 1940 ZSSR obsadilo Švédsko a do augusta 1940 ZSSR pripoji Bezarabiu.
Keď ZSSR bojovalo Nemecko malo viac kľudu a pripravovalo sa. Ako prvé bolo v apríli prepadnuté Dánsko a Nórsko. Tieto štáty mali významnú strategickú polohu, pretože Dánsko kontrolovalo prielivy z Baltského mora do Atlantického oceána. V prípade že by ostalo v rukách spojencov, mohli byť vážne ohrozené dodávky železnej rudy zo Švédska. Nemci tu naopak vybudovali významné letisko pre prieskumné a bombardovacie lietadlá. Hitler postupoval po Európe veľmi rýcho. 9.4.1940 Nemecko obsadilo Dánsko. O mesiac nato 10.5.1940 Nemecko zaútočilo na Benelux a postupne si podmaňovalo všetky okolité štáty. Hlavnou nemeckou stratégiou bol mohutný útok tankovými oddielmi na Belgicko a Holandsko, pri ktorej obišli Maginotovú líniu chrániacu Francúzsko pred útokom z východu.
Po pár dňoch muselo Holandsko kapitulovať. Ďalší odboj kládli už iba zbytky Belgických a Francúzskych vojsk ale aj tie boli rýchle zatláčané k pobrežiu a nakoniec ustúpili až k prístavu Dunkerque. Belkicko bolo nútene kapitulovať. 28. mája 1940 sa spojenci rozhodli evakuovať zbytky svojich vojsk. Podarilo sa im zachrániť asi 340 tisíc vojakov, avšak ich výzbroj ostala na pevnine. Veľké straty utrpeli taktiež lode, ktoré evakuáciu zaisťovali. Po uspešnej prvej fáze bola zahájená druhá fáza - ťaženie na francúzsko. Nemecké tanky rýchlo prerazili líniu a pri rieke Somme postupovali do Franzúzska. V roku 1940 14. 7 vypovedalo Francúzsku a Veľkej británi´vojnu Taliansko. Taliansko na čele s Benitom Mussolinim útočilo z južného frontu ale útok bol neúspešný. Medzitým postupovala nemecká armáda postupovala hlbšie do vnútrozemia a 14. júla 1940 obsadili bez boja Paríž. 20.júla 1940 požiadalo Francúzsko o uzavretie prímeria. Po kapitulácií Francúzska sa obávala Veľká Británia aby sa Nemci nezmocnili Francúzskych lodí. Preto sa 3. júla 1940 začala operácia „Catapult“. Briti sa zmocnili francúzskych lodí kotviacich v prístavoch bez boja, iba v Mers el-Kebiru bola potopená časť flotily paľbou z britských lodí, pretože veliteľ odmietol lode odzbrojiť. V priebehu týchto udalostí Nemci zahájili prípravu na inváziu do Anglicka. Súčasťou týchto rozsiahlych príprav bolo tiež vyradenie britského letectva z nadchádzajúcich bojov. Rozpútala sa tak letecká bitka o Britániu v ktorej bojovalo aj asi 5 letiek pod Československými farbami. Bitka ktorá trvala až do leta 1941 kde vyhrali Anglické letky lebo Hitler a vedca Luftwaffe Herman Goring zle zhodnotili situáciu a nekládli taký veľký nápor a to sa im vypomstilo. Nemecko začalo s prípravou prekvapivého útoku na Sovietský zväz, ktorý sa mal uskutočniť na jar roku 1941. V 28. októbra 1940 vyhlásilo Taliansko aj napriek nesúhlasu Nemecka vojnu Grécku. Útok o sile ôsmich divízií bol vedený z Albánska, kontrolovaného Talianskom. Útok sa však rýchlo zastavil a grécka armáda prešla do protiútoku a postupne zatlačila talianske vojská späť do Albánska. Navyše sa v Grécku vylodili britské sily. Tým by sa nebezbečne odkryl nemecký bok a preto sa Hitler rozhodol, že nemecké vojská zasiahnu do bojov na Balkáne. Avšak až 6. apríla 1941 zahájili nemecké, talianske, maďarské, bulharské a rumunské vojská spoločnú operáciu v Grécku a zaútočili na Juhosláviu. V priebehu 14 dní Juhoslávia aj Grécko kapitulovali. Na záver balkánskeho ťaženia obsadili nemecké vojská grécke ostrovy a uskutočnili výsadok na Krétu, ktorá sa dostala pod ich moc do konca mája a tým sa skončili pozemné operácie v Európe pred napadnutím ZSSR. Prepadnutie Sovietskeho zväzu - operácia „Barbarossa“ Nemeckom ktoré porušilo dohodu podpísanú pred začatím vojny. Vstup ZSSR do vojny proti Nemecku zásadne zmenil pomer síl, ktoré sa do tej doby vyvíjali v prospech nacistov.
„Barbarossa“ mala nikoľko častí, útok prebiehal v troch hlavných smeroch -Leningrad, Moskva, Kyjev. Nemci používali rýchle tankové zväzky k obkľučovaniu veľkých skupín vojsk ZSSR. Týmto spôsobom postupovali rýchlo a sovietske vojsko utrpelo veľké straty. V septembri 1941 odrezala nemecká armáda prístupy k Leningradu, čím začala 900 dní trvajúca „blokáda Leningradu“. Na južnom úseku frontu sa už v polovici septembra dostali Nemci ku Kyjevu a do konca roka 1941 postúpili až k Rostovu. Rusko celý čas bránil Generál Žukov a ešte mnohý inýako napr. aj Rokosovskij. V smere na Moskvu prebiehalo všetko podľa plánu až do augusta, kedy bol na príkaz Hitlera útok pozastavaný a časť vojsk odklonená na juh.Bola to chyba a to sa ukázalo ako rozhodujúce, pretože nemecké vojská neboli schopné Moskvu do príchodu zimy dobyť. Nakoniec sa nemecká ofenzíva úplne zastavila a sovietske vojská prešli do protiútoku, ktorému Nemci odolávali len s obrovskými problémami. Takáto situácia trvala až do jari 1942, kedy Nemci zahájili ďaľšiu ofenzívu. Potom, ako sa Nemcom na východnej fronte, na jar 1942, podarilo stabilizovať front, bol pripravený útočný plán na celý rok. Plán mal dve základné časti : ako prvé budú vytvorené mohutné kliešte, ktoré obkľúčia hlavé sily Sovietov medzi Doncom a Donom a zničia ich, v druhej fáze bude uskutočnený útok na Kaukaz a bude dobitá kaukazská ropná oblasť. Nepodarilo sa však zovrieť sovietske vojsko, pretože po prvýkrát od začiatku vojny, organizovane ustúpilo. Nemcom sa teda nepoderilo nepriateľa zlikvidovať, ale tlačili ho pred sebou a to smerom ku Kaukazu a smerom k Volge. Nakoniec front postúpil pred najväčšie mesto v oblasti - Stalingrad.
To sa však pomer síl menil už druhý raz, lebo do vojny vstúpil najsilnejší štát na strane spojencov - USA. 7.decembra 1941 zahájili Japonci vstúpujúci do vojny proti USA rozsiahle vyloďovacie operácie na rôznych miestach v Tichomorí a prepadli najväčšiu americkú námornú základňu v Pacifiku - Pearl Harbor.
Vojna v Pacifiku mala niekoľko rozdielnych fáz. V prvej fáze obsadili japonské vojská obrovské územia zahrňujúce aj Barmu, Malajsko, Holandskú Východnú Indiu, Filipíny, Novú Guineu, Karolíny, Marshallove ostrovy, väčšinu Šalamúnových ostrovov, Novú Britániu, a veľa ďaľších ostrovov. Túto fázu skončila v júli 1942 bitka o Midway, v ktorej utrpeli Japonci zdrvujúcu porážku a prevaha sa začala pomaly presúvať na stranu spojencov. Druhú fázu možno charakterizovať ako snahu Japoncov o posilňovanie a zabezpečovanie území, dobytých za prvých šesť mesiacov vojny.Naopak Američania sa stále snažili o neustále napádanie Japoncov operáciami malého rozsahu, pretože na rozsiahlu ofenzívu neboli ešte pripravení. V auguste sa vylodili v južnej časti Šalamúnových ostrovov, konkrétne na ostrove Guadalcanal. Boje o tento ostrov trvali plných šesť mesiacov a obidve strany použili všetky dostupné prostriedky k jeho obsadeniu.Bol to vlastne boj o nič pretožč nikomu nezáležalo na Guadalcanale. Hlavne na mori došlo k mnohým stretnutiam, ktorých sa účastnili hlavné sily obidvoch strán. Nakoniec sa Japonci museli ostrova vzdať a evakuovať svoje jednotky. Ofenzíva tak prešla plne do rúk Američanov. Nakoniec nasledovala jedna z najdôležitejších operácií v Tichomorí - obsadenie Filipín. Filipíny, ale predovšetkým ostrov Luzon, mal pre Japoncov obrovský význam. Ak by ho Američania obsadili, odrezali by tým Japonsku dodávky nerastných surovýn z Holandskej Východnej Ázie. Preto Japonci vyslali všetky svoje námorné sily, ktoré im ešte zostali, aby zabránili americkému vylodeniu. Tieto lode sa stretli s mohutnou americkou flotilou, rozdelenou do niekoľko zoskupení.
Bola tak vybojovaná najväčšia námorná bitka v dejinách ľudstva, ktorá sa zapísala do dejín ako bitka pri Leyte. Tu utrpelo japonské námorníctvo zdrvujúcu porážku a väčšina ich lodí bola potopená. Tým prakticky japonské námorníctvo prestalo existovať a do ďaľšieho priebehu vojny už nezasiahlo.
Po týchto porážkach sa Japonsko odhodlalo k poslednému zúfalému pokusu o zvrátenie nepriaznivej situácie a nasadilo do boja sebevražedné jednotky „kamikaze“. Aj keď spôsobovali tieto jednotky Američanom veľké problémy, nemohli už výraznejšie ovplyvniť porážku Japonska. To bolo nútené kapitulovať potom, ako Američania podnikli atómové útoky na japonské mestá Hirošima ( 6.8.1945) a Nagasaki ( 9.8.1945 ). Počas týchto obdobia sa uskutočnovali boje v Atlantiku. Jednalo sa tu najmä o presun zýsob z Európy do Afriky.Zúčastnili sa ich najmä britská a talianska flotila, nemecké letectvo a neskôr aj nemecké ponorky. Vrcholila tam najmä ponorková vojna. V polovici mája 1941 sa vydala na svoju prvú a zároveň poslednú plavbu nemecká bojová loď „Bismarck“. Jej úlohou bol najmä presun z Baltského mora do Atlantiku, kde mala prepadať obchodné lode nepriateľa. Bola však vypátraná a potopená britským loďstvom ale stihla však potopiť chválu britského námorníctva bojovú loď „Hood“, ktorá bolov tom čase doby najväčším bojovým plavidlom na svete .
V bojoch v Afrike malo zo začiatku prevahu talianské vojsko, ktoré sa prebojovalo až na egyptskú hranicu a obsadila Britské Somálsko. Nasledoval protiútok Británie. Británia útoči ale Hitler poslal na pomoc do afriky jednotky menované ako „Deutsches Afrika-Korps“ ktoré zatlačili Britániu až k El-Alameinu. Tu však došlo k obratu a Nemci boli nútení ustupovať až späť do Tuniska, kde po vylodení amerických jednotiek 1943 prehrali. V júni 1943 previedli západní spojenci vylodenie na Sicílii a behom jedného mesiaca ju obsadili. Potom sa boje presunuli na taliansku pevninu a vznikla tak talianská fronta. Mussoliniho fašistický režim túto katatrofu neprežil a zrútil sa. 

Tretia fáza vojny bola vačšinou len o boj o Stalingrad. Bol to jeden z medzníkov vojny. Nemcom sa mesto nepodarilo dobyť, pretože Sovieti porazili ich slabé krídla, na ktorých boli vojská a kvalitné nemecké vojsko bolo obkľúčené a na začiatku roku 1943 prehrali tento boj. Táto katastrofa nemeckých vojsk znamenala vážne oslabenie nemeckých síl na východe. Nebola však ešte tým rozhodujúcim zlomom, ako sa niekde chybne uvádza. Tento zlom nastal až v lete 1943, keď sa Hitler pokúsil zvrátiť nepriaznivý vývoj útokom v kurskom výbežku. Kursk bola najväčšia „tanková“bitka v histórii ľudstva. Až bitka pri Kursku bola tým rozhodujúcim zlomom, pretože nemecká armáda tu stratila prevažnú časť svojich obrnených divízií a definitívne tak stratila možnosť ofenzívneho vedenia vojny.
Štvrtá fáza vojny V zápätí po Kursku sa musela prejaviť aj materiálna prevaha sovietov, ktorej nemohli čeliť ani velitelia ako bol Model, alebo Manstein. V nasledujúcom období bol front prelomený na mnohých miestach a nemecké vojská boli nútené ustupovať. Sovietska armáda prelomila blokádu Leningradu, oslobodila Krym, Ukrajinu, Bielorusko a postupovala do podhoria Karpát. V tomto čase boli obnovené hranice ZSSR. Potom boli zahájené operácie v ďaľších balkánskych a stredoeurópskych štátoch.V júni 1944 konečne nastáva dlho očakávaný deň D - vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii. Po dlhých odkladoch tak bola konečne vytvorený západný front, ktorý významne prispel k porážke Nemecka. Po zničení nemeckých vojsk v Normandii zahajujú spojenci ofenzívu, ktorej cieľom bolo oslobodenie Francúzska, Belgicka, Holandska a rýchly prienik do priemyslových oblastí Nemecka. Na mnohých prepukajú povstania a armády týchto zemí sa zapájajú do záverečných vojenských operácií. V januári a februári 1945 je zahájený postup cez Vislu a Odru, ktorý vyvrcholil začiatkom apríla 1945 Berlínskou operáciou, teda mohutnou ofenzívou na hlavné mesto Nemecka. Bitka o Berlín je posledným významným stretnutím na európskom kontinente a dobytie mesta znamená koniec fašistického nemeckého odporu . V strednej Európe aj napriek tomu zostávajú nemecké jednotky, ktoré ešte kladú odpor, ten je však rýchlo zlomený a 9.mája 1945 vchádza v platnosť kapitulácia Nemecka podpísana 7.mája a 8. 5. fruhé kapitulácia v Berlíne. Vojna sa oficiálne skončila 2.9. 1945 po kaputulácié Japonska.