2.Svetova vojna

SturmTiger Behom 2.sv vojny nemecko vyrábalo mnoho rôznych špecializovaných typov bojových vozidiel, vrátane Sturmpanzerov, o ktorých som už niečo napísal. Boli vybudované hlavne pre podporu pechoty. Jedným zo Sturmpanzerov je Sturmtiger. Bol to najťažší a najničivejši Sturmpanzer, ktorý vstúpil do služby v roku 1944. V jeseni 1942, sa začal vyvíjať nový typ Sturmpanzera, ktorý by mohol pomôcť jednotkám v Stalingrade zničiť budovy a tak obsadiť mesto bez strát. V tej dobe bol vo vývine aj Brummbär. Sturmtiger mal byť pôvodne vyzbrojený 210mm húfnicou, ale vtedy taká nebol a k dispozícii. 5 augusta 1943 bolo rozhodnuté že sa uloží na podvozok Tigra 380 mm raketomet alebo mínomet. Nové vozidlo, ktoré vzniklo dostalo názov 38cm RW61 auf Sturm(panzer)mörser Tiger, ale bolo známe pod pojmom Sturmtiger. Konštrukcia bola rovnaká ako u Brummbär, ale bol použitý ťažší podvozok a ťažšia zbraň. Alkett nariadil výrobu prototypu do októbra 1943. 20 októbra bol prototyp prezentovaný Hitlerovi. Ten povolil výrobu, ale mal požiadavku, že sa nebudú použivať novovyrobené podvozky z Tigra, ale bojom poškodené podvozky vrátené z fronty. Od augusta do decembra 1944 bolo skompletizovaných 18 Sturmtigrov. výzbroj tvorilo krátke delo 38cm Raketenwerfer 61 L/5.4. Dokázalo vystreliť projektil na vzdialenosť 4000-6000m. Každý bol 1.5 dlhý a vážil 345-351 kg. Použivali sa dva druhy munície, a to vysoko výbušná Sprenggranate 4581 a Hohladungsgranate 4582 používaná proti opevneniam, ktorá dokázala preraziť 2.5m hrubý zosilnený betón. Zbraň bola pôvodne vyvinutá pre Kriegsmarine na vystreľovanie hlbinných náloží. Najzaujímavejší bol spôsob, akým boli ventilované splodiny pri vypúštaní rakiet. Nemohlo byť dovolené, aby splodiny prenikli ku posádke, takisto delo samotné nebolo dosť silné na to, aby vydržalo tlak splodín bez ventilovania. Nakoniec sa tento problém vyriešil tak, že okolo projektilu bolo mnoho malých otvorov, cez ktoré vychádzali splodiny a tieto otvory pri streľbe vytvárali špecifický záblesk. Vystrelený projektil vytváral tlak na podvozok 30 až 40 ton. Sturmtiger mohol zničiť ktorúkoľvek budovu na jeden výstrel ale kôli ich veľkosti sa zmestilo do nádstavby iba 14 nábojov. Na nakladanie projektilov sa používal ručne ovládaný žeriav. Posádka bola tvorení veliteľom, strelcom, nabíjačom, vodičom a rádiovým operátorom. Kôli obrane proti pechote bol Sturmtiger vybavený aj guľometom MG34 so 600 nábojmi. Posádka nosila aj samopaly MP. Väčšina Sturmtigrov slúžila na západnej fronte. Aj keď ich nebolo vyrobených veľa a neovplyvnili priebeh vojny, Sturmtigre dokázali, že boli excelentou zbraňou. V januári 1945 vraj jediná strela zničila 3 vedľa seba stojace M-4 Shermany. Sturmtigre boli natoľko obrnené, že američania ich mohli zničiť iba ťažkou paľbou z viacerých tankov naraz, alebo leteckým útokom. Väčšina z vyrobených 18 kusov Sturmtigrov prežila všetky nástrahy bojiska a ich posádky ich museli opustiť pre nedostatok paliva. Dnes možno vidieť plne zrenovovaný a funkčný Sturmtiger v "Auto & Technik Museum" v Sinsheim, Nemecko. Parametre: Váha: 65000kg Posádka:5 mužov Motor: Maybach HL 230 P 45 / 12-valcový / 700 koní Rýchlosť: Cesta: 36-40km/h Mimo cesty: 12-24km/h Dojazd: Cesta: 100-120km Mimo cesty: 60-85km Kapacita palivovej nádrže:540 litrov Dĺžka: 6.28m Šírka: 3.57m bez postranných oceľových plátov 3.70m s postrannými oceľovými plátami Výška:2.85m bez žeriavu 3.46m s žeriavom Zbrane:380mm Stu M RW61 L/5.4 & 7.92mm MG34 Náboje: 380mm - 13-14 nábojov Brnenie (mm/uhol v stupňoch): Predok nádstavby: 150/45 Predok trupu: 100/25 Boky nádstavby: 80/30 Boky trupu: 60/0 Zadná časť nádstavby: 80/0 Zadná časť trupu: 80/9 Vrch nádstavby: 40/90 Spodok trupu: 25/90