2.Svetova vojna

P- 51 mustang

Prvý prototyp tohto slávneho lietadla s označením NA – 73X vzlietol v októbri 1940. Potom nasledovali dva kusy označené ako Mustang Mk I testované v jednotkách USAF s označením XP – 51, po nich séria 57 lietadiel označených ako P – 51 a 275 lietadiel označených P – 51 A. Všetky tieto stroje boli poháňané motorom Allison V-1720. Počas bojov 12. americkej leteckej armády v Tunise a na Sicílii získali tieto lietadlá nie príliš dobrú povesť a v tej chvíli hrozilo, že sa história Mustanga skončí.

V jeseni 1943 utrpeli bombardéry B-17 a B-24, ktoré mali základne vo Veľkej Británii a vykonávali bombardovanie nemeckých priemyselných centier, veľké straty. Spôsobovali ich nemecké protilietadlové delostrelectvo a hlavne stíhači Luftwaffe. Tu sa začalo hľadať vhodné riešenie ochrany bombardérov, ktoré im mohlo poskytnúť jedine stíhacie letectvo. V pôvodných plánoch 8. americkej leteckej armády sa počítalo s doprovodom lietadiel Spitfire, ktoré však malo krátky dolet. Stíhači RAF tak mohli doprevádzať bombardéry iba po Paríž, nad ciele v Nemecku už leteli bez ochrany. V roku 1942 boli do Veľkej Británie dopravené lietadlá P-38 Lightning, ktoré na určitý čas tento problém riešili, ale potom boli preložené do Severnej Afriky. Nahradili ich P-47 Thunderbolt, ktorý mal však tiež krátky dolet. Lightningy sa zdali byť pre doprovod bombardérov ideálne lietadlá, ale ich palivový systém a motory trpeli množstvom porúch v dôsledku premenlivého európskeho počasia a lietadlo vhodné na plnenie týchto úloh prakticky neexistovalo. Vtedy sa vrátili konštruktéri k experimentu z roku 1940, kedy si britská nákupná komisia objednala toto lietadlo so zabudovaným motorom Merlin ako lietadlo taktického vzdušného prieskumu, avšak potom oň nebol záujem. Týmto krokom dostal Mustang svoju druhú šancu – do trupu stíhacieho lietadla North American Aviation (NAA) P-51 bol zamontovaný motor Rolls- Rooyce Merlin 61. Letové skúšky prebehli úspešne a zistilo sa , že sa výrazne zlepšili všetky letové výkony lietadla. Najdôležitejším faktorom prestavby bol bezkonkurenčný dolet. Pri plnom natankovaní sto oktanovým benzínom dokázalo lietadlo pri cestovnej rýchlosti 260 míľ za hodinu vydržať vo vzduchu osem a pol hodín s rezervou na päť minútový vzdušný boj. To znamenalo, že P-51 dokázal dopravádzať bombardéry v letísk vo Veľkej Británii až k najvzdialenejším cieľom v Nemecku, viesť tam vzdušný boj a bezpečne sa vrátiť na svoju základňu.

Táto myšlienka mala spočiatku aj svojich odporcov, ktorí ťažko prijímali skutočnosť, že do kvalitného amerického lietadla je zabudovaný cudzí motor. Až dosahované výkony stroja a hlavne skutočnosť, že motor Allison V-1710 je výborný motor, ale jeho konštrukcia nie je vhodná pre veľké výšky, v ktorých sa pohybujú bombardéry a má veľkú spotrebu, a taktiež spoločnosť Allison nedisponovala dostatkom kapitálu pre jeho vylepšenie potvrdili, že táto kombinácia je výhodná a Mustang vybavený Merlinom bol prijatý s nadšením na obidvoch stranách Atlantiku. V roku 1942 bol vyvinutý Merlin 65, ktorý mal o 600 koní väčší výkon, ako Allison. V roku 1942 bola uzavretá dohoda medzi firmami Rolls-Royce a americkoým Packardom a tak v novembri tohto roku už boli plne zabezpečené dodávky amerických motorov. Prvý prototyp bol označený ako XP-51B, potom nasledovalo 1988 kusov verzie P-51B, 1750 ks P-51C so zaobleným krytom kabíny a najväčšia séria 7966 kusov P-51D poháňaná výkonnejším motorom, výzbrojou doplnenou o dva kanóny a zväčšenou kýlovou plochou. Po nej bolo vyrobených 555 kusov série P-51H s väčšími chvostovými plochami a dlhším trupom a 1337 kusov série P-51K.

Mustangy verzií P-51B a prvé P-51D boli vybavené optickými zameriavačmi, ktoré prenášali kruh a bod „býčieho oka“ na šikmý panel nad zameriavačom pred dvanásť palcov hrubým nepriestrelným sklom. V prípade, že pilot z nejakého dôvodu nebol schopný zamieriť, mal k dispozícii starý „kruh a mušku“. Ku koncu roku 1944 sa začali do verzií P-51D montovať nové zameriavače K-14, ktoré ukazovali potrebnú uhlovú opravu pre zameranie pohyblivého cieľa, ktorý v 8. americkej leteckej armáde dostal prezývku „The Ace Maker“ – tvorca es. Umožňoval presnejšie zamierenie hlavne , pre mnohých pilotov však boli strelecké opravy veľmi náročnou záležitosťou. K-14 ale poskytoval väčšiu pravdepodobnosť zasiahnuť lietadlo protivníka z väčšej vzdialenosti, čo zmenšilo riziko poškodenia vlastného lietadla črepinami z poškodeného alebo zničeného lietadla protivníka.